V čom je podstata Holokaustu?

Опубликовано в História Hebrejov/Antisemitizmus

IMG 2004b

27. január je deň, ktorý je, na počudovanie, Organizáciou Spojených Národov vyčlenený k ucteniu si pamiatky obetí Holokaustu. Prečo „na počudovanie“?

Pretože vieme, že OSN, obzvlášť jej Generálne Zhromaždenie, v posledných desaťročiach neraz vystupovalo ako protivník Izraela, keď prijímala rôzne protiizraelské a dokonca protižidovské predpisy.

Sláva Bohu za to, že v tom zvíťazila, aspoň relatívne, spravodlivosť. Tento deň nie je vybraný náhodne, pretože v tento deň Sovietska Armáda oslobodila územie Auschwitz-Birkenau – najväčšieho a možno najstrašnejšieho koncentračného tábora Osvienčim, - a oslobodila umierajúcich väzňov, ktorí ešte ostali nažive.

Prečo práve tento deň? Pretože práve cez Osvienčim bol vyskúšaný a úspešne aplikovaný program konečného riešenia židovskej otázky, ktorý je známy ako Holokaust.

Holokaust je grécke slovo, ktoré znamená „zápalnú obeť“1).

V skutočnosti existuje dôvod domnievať sa, že Hitler nie len tak prenasledoval židov, posadnutý satanskými myšlienkami o ich vyhubení ako svojich nezmieriteľných nepriateľov. No je dôvod na domnienku, že Hitler a nacisti prinášali obeť svojmu pánovi, prinášali obeť duchom tmy tým, že vraždili židov.

Dokonca existujú údaje o tom, že Hitler chcel množstvo zabitých židov doviesť do šesť miliónov šesťsto šesťdesiat tisíc.

No nezávisle od toho, či sú tieto údaje pravdivé alebo nie, musíme chápať, že šialená, neuveriteľná a nelogická nenávisť nacistov k židovskému národu jednoducho vyjadrovala vzťah ich pána – satana k tomuto národu.

Ako povedal jeden Boží služobník, ktorý bol predtým ateistom a prednášal filozofiu na strednej škole v USA: „Keď som bol neveriacim, nenávidel som židov. Žiaden žid mi nič zlé neurobil, naopak, niektorí mi veľa pomohli. Preto som si myslel, že moja nenávisť je objektívna, keďže nie je spätá s okolnosťami, ktoré sa ma osobne týkajú. A tak som si myslel, že židovský národ si zaslúži takýto vzťah.

No keď som prišiel k Bohu, keď do mňa vošla Božia prirodzenosť, Duch Svätý ma oslobodil od tejto zloby a nenávisti k židom. Navyše sa v mojom srdci zrodila láska k nim.

Po tomto som pochopil, kto nenávidí židov – ten, kto má moc nad ľuďmi, ktorí nepoznajú Hospodina. On je ten hlavný, kto nenávidí a hlavný vrah. A Hospodin je Ten, kto vždy miloval a miluje Svoj národ, dokonca aj keď sa nachádza voči Nemu v odpadlíctve“.

Každý veriaci to musí pochopiť. A každý veriaci musí pochopiť, že vyvolenie židov nie je zrušené, Boh bdie nad Svojím národom. Každý žid, ktorý sa k Nemu obracia, stáva sa centrom požehnania, obzvlášť keď chce skutočne slúžiť Bohu.

Zároveň všetky prekliatia, ktoré padli na židovský národ za posledných takmer dvetisíc rokov sú spojené práve s tým, že oni ostávali vyvoleným Božím národom. A ako Boží vyvolení museli niesť osobitnú zodpovednosť za svoje hriechy a za svoje odpadlíctvo.

Ak veriaci zo všetkých národov chápu tieto veci, môžu rozumne posúdiť situáciu, ku ktorej došlo v súvislosti so židmi v dvadsiatom storočí a aj to, čo sa deje teraz.

Ak chceme byť na Božej strane, musíme otvoriť svoje srdce pre Jeho lásku a súcit k židom, ako ho otváral Apoštol Saul, Pavol, ako ho otvárali ďalší Apoštoli, ako ho otvárali všetky Božie deti prvých pokolení kresťanstva.

Je veľmi dôležité, aby sme Bohu dôverovali v Jeho nevyspytateľných cestách a usilovali sa urobiť všetko pre spasenie židovského Božieho, raz a navždy vyvoleného národa. Skrze to Božie požehnania zasiahnu celú cirkev a všetky národy, ktoré sa obrátili tvárou k Bohu Izraela a k národu Izraela.


1) jedná sa o tzv. celopal, t.j. obeť, ktorá je spálená celá

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов