Prečo nechceme zanechať svoje problémy?/ 1. časť /

Опубликовано в Slovo rabína

il 570x

Stáva sa, že svoje problémy jednoducho nechceme opustiť. Príčina nie je len v tom, že sme si zvykli žiť v probléme, ale niekedy človek neopúšťa problém preto, že má z neho, pre seba, zvláštne výhody.

Stáva sa, že:

  • Problém  je náš štít. Ochraňujeme sa ním pred ľuďmi, pred ich nárokmi na nás, pred zodpovednosťou, ktorú sa bojíme niesť. Strach pred zodpovednosťou býva silnejší, ako želanie uzdraviť sa.
  • Ľudia, ktorých niekedy odmietali, rátajú s tým, že v skutočnosti sa o nich nikto nebude starať.

Napr. Pamätajú si, že v detstve, keď boli chorí, v rodine im venovali ozajstnú pozornosť.  No po vyzdravení, zabudli na nich. Toto si zachovali v pamäti a  sú presvedčení:  Keď prijmeme uzdravenie, nikto sa nám  nebude venovať, nikto nás nebude ľutovať.

Nevedia si predstaviť, že Boh ich miluje v akomkoľvek stave, aj zdravých. Niektorí si pamätajú bolesť, ktorú im spôsobili v minulosti. Z toho dôvodu sa uzavreli do seba a nedovolia Božej láske pôsobiť v ich budúcnosti. Keď však nemôžeme skutočne reagovať na Božiu lásku, tak nemôžeme reagovať ani na lásku ľudskú.

Ak ste boli niekým odmietnutý, spomeňte si, že Dávid bol vo svojej veľkej rodine najviac odmietnutým. Jeho, jediného zo všetkých synov, nepozvali ani na rodinný sviatok, spomenuli si naňho až v poslednom rade, jeho miesto bolo v košiari - pri ovciach. A práve on sa stal veľkým vyvoleným Božím, pretože svoje odmietnutie obrátil k Bohu. Nechal Bohu uzdraviť svoje srdce, obrátiť túto bolesť a túžbu, po blízkosti s rodným Nebeským Otcom. Ak mohol on - môže každý!

Nemusíme sa dostať do takých výšok, ako Dávid - nikto sa (sám) nemôže dostať na takú úroveň. Ale na našej skromnej úrovni, všetko, čokoľvek by sme prežili, sa môže stať východiskovým bodom pre vzlet do Božej slávnej prítomnosti.

Keď som pomáhal v službe ľuďom preživším rôzne tragédie (aj na Ukrajine, aj v iných krajinách), stretával som sa s podobnými situáciami – kedˇ človek, ktorý prežije smrť blízkeho človeka, alebo inú tragédiu, zradu, nesie si túto bolesť, ako zástavu.

A čo si myslíte vy, môže sa v našom živote splniť to, čo je napísané v knihe Pieseň piesní:  "A vlajkou nad ním je láska", keď držíme nad sebou zástavu bolesti a odmietnutia? Môžeme v tej istej ruke udržať aj vlajku lásky? Nepodarí sa nám to! Preto potrebujeme usporiadať "prehliadku Víťazstva", ako v Moskve v roku 1945 bol "pochod víťazstva", na ktorom hádzali na zem zástavy tretej ríše.  Takisto túto zástavu našej bolesti a odmietnutia, zástavu našej pýchy  na svoju osobnú tragédiu, zástavu nepochopenia našej bolesti ľuďmi, - to všetko musíme hodiť na Golgotu - k nohám ukrižovaného Mesiáša.

Neberte to ako nastavajúce duchovné zaklínadlo. To je východ ! Praktický krok, ktorý dáva možnosť rodnému Otcovi rozviazať to "vrece", v ktorom sme viseli mnohé roky.

Prečo nechceme opustiť svoje problémy? / 2. časť /

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов