Šavuot

Опубликовано в Sviatky

SH 2

Šavuot je sviatok, ktorý nasleduje po sviatku Pesach a je jedným z troch sviakov, počas ktorých sa musel každý muž ukázať v Jeruzaleme, aby sa poklonil Bohu v chráme.

„Trikrát do roka sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánov...“ 5M 16:16a

Sviatok Šavuot patrí medzi pútnické sviatky, ako Pesach a Sukkot, počas ktorých židia zo všetkých kútov Izraela a iných krajín prúdili do Jeruzalema. K nim sa pridávali aj predstavitelia iných národov, ktorí uverili v Boha Izraela – „tí, ktorí ctia Boha“. Časť z nich sa stala prozelitmi, t.j. obrátili sa na judaizmus a dodržiavali predpisy Tóry. V knihe Skutkov v druhej kapitole, verše 9 – 11 je napísané o tom, že v Jeruzaleme sa nazhromaždilo ohromné množstvo pútnikov: „Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotamii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii, vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi...“

Názov sviatku pochádza z predpisu Tóry. Slovo „šavuot“ znamená „týždne“, šavua je po hebrejsky „týždeň“. Tóra predpisuje sláviť Šavuot o sedem týždňov po prvom dni Pesachu: „A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi.“ 3M 23:15, 16

KĽÚČOVÉ ASPEKTY ŠAVUOTA

Prvý aspekt je prírodný, je spätý s ročným poľnohospodárskym cyklom v biblickom Izraeli. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zamestnaním dávnych Izraelitov. Úspešné poľnohospodárstvo slúžilo ako ukazovateľ toho, že sa zabývali v Kanaáne, ktorý sa takto stal Erec Izrael, t.j. zem Izraela, ktorú im Boh prikázal zaujať. Židia dostali na Sinaji prikázanie sláviť sviatok Šavuot. Avšak nemohli by ho sláviť v súlade s predpisom, kým nezaujali Kanaán a nezačali obrábať zem. Úspech poľnohospodárstva bol taktiež ukazovateľom Božej priazne k Izraelitom. Keď bol národ v správnom postoji voči Bohu, vďaka Jeho priazni dávalo nebo v správny čas dažde, a zem – hojné plody:

„A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej. A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im! Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin.“ 5M 11:13-17

Na 50 deň sa do chrámu priniesli dva chleby z kvaseného cesta, upečené z múky novej úrody. Tóra podrobne opisuje rituál obetovania: „budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi. Zo svojich bydlísk donesiete chlieb obeti povznášania; dva pecníky dvoch desatín jemnej múky bielej to budú, kvasené sa upečú, prvé plodiny Hospodinovi. A s chlebom obetovať budete sedem baránkov bez vady, ročných, a jedného junca z hoviad a dvoch baranov; budú zápalnou obeťou Hospodinovi s ich obilnou obeťou a s ich liatymi obeťami, ohňová to obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. A tiež budete obetovať jedného kozla z kôz obeťou za hriech a dvoch ročných baránkov bitnou obeťou pokojnou. Kňaz ich bude vznášať na rukách s chlebom prvých plodín obeťou povznášania pred Hospodinom s dvoma baránkami; svätými budú Hospodinovi a dajú sa kňazovi.“ 3M 23:16-20. Preto nazývajú Šavuot ešte aj „Sviatok žatvy“ – Chak ga-kacir, a taktiež „Deň prvých plodov“ – Jom ga-bikurim – v Tóre je predpísané prinášať do Chrámu prvé dozreté plody siedmych druhov, z tých, ktorými sa pýši zem Izraela 3M 23:19a.

Druhým aspektom je darovanie Tóry Izraelu na hore Sinaj. Preto sa tento sviatok nazýva aj „Sviatok darovania Tóry.“

Počas dní Pesachu, vyjdúc z Egypta, získali fyzickú slobodu. Počas Šavuotu získali slobodu duchovnú. Práve získaním Tóry a uzavretím zmluvy so Všemohúcim Bohom sa židovský národ zmenil zo zástupu bývalých otrokov na Boží národ, národ Biblie. Práve preto sa Šavuot často chápe ako sviatok, ktorým sa završuje Pesach: „A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia.“ 5M 16:12. Týmto sa zdôrazňuje, že oslobodenie z otroctva, ktoré slávi Pesach má vzrásť do slobody slúžiť Bohu. Šavuot proste zdôrazňuje súvislosť medzi slobodou z otroctva a slobodou slúžiť Najvyššiemu.

Dve udalosti – oslava začiatku žatvy a darovanie Tóry sa stali pre Izrael jedným triumfom. Tóra objasňuje túto súvislosť. Ukazuje, že Izrael je prvorodený Boží, prvá „úroda pšenice“, posvätený Bohu, za ktorým malo nasledovať obrátenie, spasenie a služba Bohu ľudí z ďalších národov (Ex 4:22). V súlade so židovskou tradíciou počas sviatku Šavuot čítajú v synagógach knihu Rút, po hebrejsky „Megilat Rút“ (zvitok Rút).

Rút Bola žena z Moábskeho národa. Vydala sa za žida, avšak čoskoro ovdovela, no nevrátila sa k svojmu národu, ale ostala so svojou svokrou Noemi. Keď ju Noemi nabádala, aby sa vrátila do domu svojho otca, Rút odpovedala: „... Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.“ Rút 1:16-17. Po návrate do Izraelskej zeme žili Noemi a Rút veľmi chudobne. Rút sa všemožne starala o svoju svokru, zdieľala s ňou všetky ťažoby života, čím prakticky dokázala, že sa úprimne pripojila k židovskému národu a uverila jeho Bohu. Za to Boh odmenil Rút. Keď pracovala na poli a zbierala klasy jačmeňa po žatve (čas žatvy jačmeňa je medzi Pesachom a Šavuotom), stretla Boaza, bohatého a vznešeného človeka, ktorý si ju vzal za ženu. Vďaka tomu sa Rút stala prababičkou kráľa Dávida (Mt 1:5) a dostala sa do rodokmeňa Ješuu Mesiáša.

V Novej Zmluve sa objavuje ešte jeden kľúčový aspekt sviatku Šavuot – zoslanie Svätého Ducha (Ruach Ha Kodeš) na učeníkov (talmidim) Ješuu. „A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu. A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli.  A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“ (Skutky 2:1-4).

Pred tým sa udiali udalosti, ktoré zmenili osud ľudstva: počas osláv sviatku Pesach bol ukrižovaný Ješua Mesiáš, ktorý zomrel na kríži, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Smrť a vzkriesenie Ješuu Mesiáša darovali slobodu od otroctva hriechu a smrti všetkým, ktorí v neho uveria. Ješua vopred informoval svojich učeníkov: „A shromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa; totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní. Ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme.“ Skutky 1:4-5,8. To sa naplnilo v deň Letníc. Zoslanie Svätého Ducha na učeníkov im dalo nadprirodzenú moc slúžiť Bohu v daroch Ducha Svätého a svedčiť o spasení, ktoré daroval Boh Ješuovi Mesiášovi. Takto káže apoštol Peter, ktorý je podľa Skutkov 4:13 „neučený a prostý“, t.j. málo vzdelaný a ktorý nadprirodzeným spôsobom cituje veľký úsek z knihy proroka Joela (Skutky 2:17-21) objasňujúc zhromaždeným to, čo sa udialo a dokazuje, že Ješua je Mesiáš zasľúbený Izraelu. V dôsledku Petrovej kázne a služby ďalších apoštolov a učeníkov sa v ten deň obrátilo na vieru v Ješuu Mesiáša okolo tritisíc ľudí (Skutky 2:41). Týmto sa stal šavuot dňom narodenia Božej Obščiny (Skutky 2:42-43). A fakticky udalosti opísané v knihe Skutkov sa stali začiatkom naplnenia všetkých tých náznakov, obrazov a symbolov, ktoré boli dané Izraelu vo forme slávenia Šavuota počas obdobia Starej zmluvy.

NIEKTORÉ PARALELY ŠAVUOTA V STAROM A NOVOM ZÁKONE

Medzi darovaním Tóry a zoslaním Ducha Svätého je množstvo podobností a paralel. Boh maximálne použil obsah sviatku vyjadrujúc nové pravdy a podčiarkol ich neoddeliteľnú súvislosť so starými pravdami.

1. Na Sinaji bolo desatoro prikázaní napísaných na kamenných doskách

Keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, Boží Zákon bol napísaný Bohom na doskách srdca 2Kor 3:6-18, čím sa naplnili proroctvá Jeremiáš 31:31 a Ezechiel 36:26.

2. Obidva Šavuoty boli sprevádzané ohňom. Na Sinaji oheň horel, hrmeli hromy, no on sa nedotýkal židov. Celý národ ho videl zďaleka 2M 20:18.

Na deň Letníc zostúpil oheň na každého človeka osobitne a na každom učeníkovi boli viditeľné ohnivé jazyky Skutky 2:3.

3. Oheň, ktorý horel na Sinaji a bol sprevádzaný hromami a dymom uviedol Izrael do strachu a chvenia natoľko, že nechceli, aby s nimi hovoril Boh bezprostredne ale iba cez Mojžiša 2M 20:19.

Keď sa na učeníkoch zjavili ohnivé jazyky, boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi a oslavovali Boha. Prišli do stavu takej slobody, že náboženskí ľudia, ktorí ich videli ich považovali za opitých.

4. Keď národ na hore Sinaj videl, že je Mojžiš preč a nedočkal sa jeho návratu, donútili Árona, aby im urobil modlu – zlaté teľa a uctievali ho. V dôsledku toho sa na nich Mojžiš nahneval a rozbil kamenné dosky, ktoré dostal od Boha. V národe došlo k rozdeleniu a tritisíc židov zomrelo.

Na deň Letníc učeníci, ktorí zotrvávali v poslušnosti Ješuovi, nachádzali sa v jednote duše a mysle v modlitbách a očakávali od Boha naplnenie zasľúbenia. Ako výsledok dostali Bohom zasľúbeného Ducha Svätého a v jeho sile začali svedčiť o Ješuovi. A v dôsledku prvej Petrovej kázne sa obrátilo tritisíc židov.

PRIKÁZANIA ŠAVUOTA

1. Ďakovať Bohu: „... a niktorý sa neukáže pred Hospodinom prázdny; každý donesie podľa sebe daného daru, podľa požehnania Hospodina, tvojho Boha, ktoré ti dal.“ 5M 16:16-17.

„A budeš sláviť slávnosť týždňov Hospodinovi, svojmu Bohu, a to, čo dáš, bude dobrovoľná dávka tvojej ruky, podľa toho, jako ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh.“ 5M 16:10. Hojnými obetnými darmi izraeliti vzdávali vďaku Bohu nielen za úrodu, ale aj za to, že im Boh daroval slobodu od egyptského otroctva a dal im zem zasľúbenia, ktorá „tečie mliekom a medom“.

2. Veseliť sa pred Hospodinom. „A budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, i pohostín i sirota i vdova, ktorí sú v tvojom strede, na mieste ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno.  A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia.“ 5M 16:11-12.

„A radovať sa budeš na svoju slávnosť...“ 5M 16:14.

3. Vojsť do jednoty duše a mysle s Bohom ako aj druh s druhom. Hľadať Hospodina v modlitbe, spoznávať Ho skrze Slovo a očakávať zjavenie Jeho slávy. Skutky 1:13-14, 2:1.

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов