Pesach - sviatok oslobodenia Hebrejov z otroctva

Опубликовано в Sviatky

7 1

Sviatok Pesach (Pascha) - je hlavný v poradí sviatkov. Zo štyroch sviatkov, prikázaných Hebrejom v Piatich knihách Mojžišových, je pomenovaný prvým a očividne to nie je náhodou. Pesach je zasvätený jednej z najvýznamnejších udalostí biblickej histórie - exodu z Egypta a oslobodeniu ľudu zo 400-ročného otroctva.

Väčšina učencov predpokladá, že sa táto udalosť odohrala v 13. storočí pred naším letopočtom, okolo roku 1200.

Význam slova "Pesach" je prejsť pomimo - vynechať. Vzniklo ako spomienka na to, ako anjel zhubca prechádzal mimo obydlí Izraelitov, zabíjajúc iba egyptských prvorodených,  v dňoch desiatej rany, poslanej Bohom na faraóna a jeho kráľovstvo. Cez Mojžiša a Árona Boh prikázal Hebrejom pripraviť baránka na obetu a jeho krvou natrieť obe veraje a priečny rám dverí každého hebrejského domu. Takým spôsobom sa Boh zmiloval nad všetkými hebrejskými prvorodencami, usmrtiac egyptských. Iba po smrti všetkých egyptských prvorodených faraón dovolil Hebrejom opustiť Egypt. Preto je Pesach spojený s oslavou oslobodenia Hebrejov.

Pesach - sviatok ukončenia "domu otroctva".

Otroctvo sa začína takto: otrok ťažko pracuje pre iných ľudí, ktorí určujú cieľ a spôsob jeho života. Kým otrok - jednotlivec, alebo celý národ spozná v sebe otroka, pokiaľ chápe svoje osobné záujmy a bolestivo prežíva útlak - otroctvo ešte nie je definitívne. Položenie je sťažené vtedy, keď otrok zabúda na to, že je otrokom. Vtedy otroctvo prestáva byť len vonkajšou záležitosťou, ale prenikajúc do duše človeka, stáva sa návykovým spôsobom života, navyknutým a želaným.

Proroci a mudrci hovoria o otroctve Izraela v Egypte zdôrazňujúc, že Hebreji prestali vnímať bolestivý pocit otroctva a myslenie egyptského národa ich preniklo natoľko, že ťažkú prácu, ktorá im bola uložená, začali vykonávať s nepredstieraným entuziazmom. Ako je napísané v príbehu o odchode z Egypta, Boh prišiel, aby vzal národ zo stredu národa. To znamená, že Izraeliti sa ponorili na samé dno národa zotročovateľa, akoby uviazli v tomto prostredí.

Oslobodenie hebrejského ľudu z egyptského otroctva prišlo v tej chvíli, keď samotní Hebreji už nemali túžbu byť slobodnými. Tresty Egypťanom boli čoraz krutejšie nielen preto, aby súhlasili prepustiť Hebrejov, ale aj preto, aby posunuli všetkých, ktorí váhali a premýšľali, čo je výhodnejšie: odísť, alebo ostať.

Ako už bolo povedané, preto aby faraón Hebrejov prepustil, na celý Egypt prišlo postupne desať rán. Deväť z nich padalo na Egypt priamo z nebies - Mojžiš ich len faraónovi oznamoval. A všetci ostatní Hebreji ostávali bokom. To znamená, že Boh akoby konal za národ Izrael, nijako ich do toho nezaťahujúc.

Ich položenie sa zmenilo, keď nastal čas desiatej  rany - záhuby všetkých egyptských prvorodencov. Samotná rana, tak ako predošlé, bola v rukách Najvyššieho. Ale od Hebrejov sa vyžadovalo, priniesť ako obeť paschálneho baránka a jeho krvou potrieť veraje z vonkajšej strany - z ulice. Dôvod pre toto konanie je opísaný v  knihe Exodus  takto: keď anjel zhubca bude chodiť po mestách a osadách, aby hubil egyptských prvorodených, na domoch Hebrejov musí byť znak, kam nemá vchádzať. Krv pesachovej obete bola týmto znakom.

Príčina je akoby na povrchu, a iba pri troške rozmýšľania je jasné, že príčina samotná je povrchná. Ale v podstate, prečo predchádzajúce rany nepostihli Hebrejov bez akýchkoľvek označení a tu odrazu boli potrebné? Boh a Jeho anjel aj tak všetko vidia skrz-naskrz. Komu boli potrebné tieto označenia?  Kvôli samotným Hebrejom.

Veď tu máme stále do činenia s otroctvom v duši. Takéto otroctvo sa v každodennom živote prejavovalo ako úsilie Hebrejov navonok sa neodlišovať od Egypťanov, byť takými ako oni, prečo vraj dráždiť antisemitov, privolávať nešťastie na svoje hlavy. Budeme sa tak, ako je nám stanovené, modliť k Jedinému Bohu doma, za zatvorenými oknami, a vonku nech nás nemôžu odlíšiť od týchto modlárov.

Hlavne preto pred odchodom z fyzického otroctva musel každý Hebrej urobiť krok z duchovného otroctva. Natrieť veraje krvou - a to práve z vonkajšej strany - znamenalo otvorene oznámiť: áno, som iný, odlišujem sa od vás, verím  v Jediného Boha a nebojím sa priznať k svojej viere!

Vyžadujúc od faraóna, aby prepustil ľud Izraela, Mojžiš a Áron argumentovali nevyhnutnosťou vykonať prinášanie obete Hospodinovi na púšti. Na túto tému viedli spor faraón a Mojžiš. Na pohľad sa zdá, že táto prosba Mojžiša a Árona bola jednoducho lesť. V skutočnosti sa tu však hovorí o tom, čo tvorí podstatu odchodu z otroctva.

Otroci nemajú skutočných bohov, svätou povinnosťou otroka je plniť si svoju prácu. Avšak v momente, keď otrok pre seba objavuje, kto je Pán nad pánmi, Ktorému sú všetci podriadení, prestáva byť v  duši otrokom. Faraón sa nemýlil, keď poznal, že samotné prianie odísť kvôli slávnosti  je predpokladom k oslobodeniu. Pokúsil sa zabrániť zrodeniu národa za pomoci radu opatrení, pripravených zlomiť ducha národa neprimeranou prácou, ktorá viedla k takému stavu, kedy ľudia už nemohli nielen túžiť, ale ani si jednoducho želať čokoľvek, čo by bolo nad rámec najjednoduchších životných potrieb.

Pokus dosiahnuť oslobodenie cestou iba samotného fyzického odchodu nemôže priviesť ku skutočnému oslobodeniu. Ten, kto sa zrieka svojej individuality, zostane otrokom aj keď nemá pánov, stojacich nad jeho dušou. Skutočná sloboda nie je možná bez pochopenia svojho cieľa a získania vlastnej škály hodnôt.

Jeden múdry človek povedal: „Ľahšie bolo vyviesť Hebrejov z vyhnanstva než vyhnanstvo z Hebrejov.“ Odchod z otroctva môže položiť začiatok veľkým veciam, ale sám o sebe sa nejaví ani zábleskom oslobodenia. Preto je dôležité poukázať na cieľ odchodu z Egypta: priniesť obetu Hospodinovi v púšti. Keď sa objaví vyšší duchovný cieľ, keď sa otvárajú nové perspektívy života, odmietajúce pokračovanie otrockého života, vtedy sa začína skutočné oslobodenie - záchrana.

V knihe Exodus sa hovorí: „A povedal Mojžiš ľudu: Zapamätajte si tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo silnou rukou vás odtiaľ vyviedol Hospodin."

Prečo je táto historická udalosť dôležitá pre nás aj dnes? Prečo z roka na rok spomíname na oslobodenie, rozprávame tento príbeh našim deťom a vnúčatám? Naším cieľom je, aby v každom pokolení každý človek uvidel sám seba tak, akoby on sám vyšiel  Egypta. Povinnosťou každého z nás je znova sa pýtať samého seba, či uplatňujeme v praxi, vo svojom živote túto slobodu a odchod z otroctva k slobode. Sme skutočne slobodní?

Pravdepodobne každému z nás sú známe momenty, kedy sa stretávame s ťažkosťami, pociťujeme obmedzenia, sklamania. Nemusíme to pomenovať "otroctvo" a možno sme si na také veci zvykli a prijímame ich ako nutné, jednako si často uvedomujeme, že svet okolo nás má nad nami moc. Otroctvo je nielen totálne, v ktorom je človek pod kontrolou diktátora. Prichádzajú situácie, z ktorých človek nemôže nájsť východisko, cíti sa pod mocou vzniknutej situácie, je zotročený okolitým svetom. Keď sa neplnia plány, túžby, každá námaha je márna, zdá sa nám, že sa náš život rúca.

Svet je plný utrpenia, ponižovania a nespravodlivosti. Oslobodenie - to nie je okamžitá udalosť, to je proces, ktorý sa začal pred viac než tritisíc rokmi a pokračuje dodnes. V každej chvíli nášho života musíme vychádzať z Egypta. Egypt - to je symbol našej neprekonateľnej (ale plne prekonanej) ohraničenosti. Kým pokračujeme byť otrokmi predsudkov a stereotypného správania - sme otrokmi v Egypte. Pokiaľ situácia, v ktorej sa nachádzame, kontroluje nás, namiesto toho, aby bola pod našou kontrolou - sme ňou zotročovaní. Kým bránime odkryť svoj potenciál, kým si hovoríme, že nemôžeme byť vyššie, hlbšie, lepšie, že nie sme schopní urobiť viac - sme otrokmi Egypta!

Keď Hebreji volali k Pánovi, začali Ho hľadať, chceli Mu slúžiť, Boh ich nielen zbavil útlaku, ale im dal aj zákon, ktorý boli povinní zachovávať po všetky časy a veky. Ľud dostal základy viery a svetlú nádej pre budúcnosť.

Exodus sa stal ústredným bodom celej hebrejskej (áno i svetovej) histórie. Sformoval národné povedomie Hebrejov a položil začiatok existencie Izraela ako slobodného národa. Ponaučenia čerpané zo skúsenosti v egyptskom otroctve a zázračné vyslobodenie sa stali tým základom, na ktorom sú postavené princípy hebrejského náboženského a etického učenia. Boh tiež chce, aby exodus zaujal osobitné miesto v srdciach Jeho ľudu. O tom svedčí aj formulácia prvého z Desiatich prikázaní: Exodus 20:2 „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov."

Pesach je veľmi mnohotvárny sviatok. Je to sviatok oslobodenia z egyptského otroctva, je to tiež sviatok národnej jednoty ľudu Izraela, vypracovaného v taviacom kotli strádania a záchrany, sviatok vznešenosti hebrejskej rodiny, uvedomujúcej si zázrak jednoty. Je to jarný sviatok, veď rozkvet prírody znamená obnovu a prebudenie národa, ktorý si vychutnáva život.

A predovšetkým je to sviatok slobody, slobody každého jedného Hebreja osobitne a slobody celého hebrejského ľudu.

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий




© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2018
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов