VŠETKO O ŠAVUOTE

Опубликовано в Sviatky

sh 1

ASPEKTY SVIATKU Z HĽADISKA TÓRY A BRIT CHADAŠA (NOVÁ ZMLUVA)

Jedným zo sviatkov, ktoré Tóra predpisuje sláviť je Šavuot, známy ako sviatok týždňov; v kresťanskej tradícii známy viac ako Letnice (3M 23:15-22; 5M 16:9-12). V Izraeli biblických čias na tento sviatok, ako aj na sviatky Pesach a Sukot mali všetci obyvatelia mužského pohlavia vykonať púť do Jeruzalema, aby uctievali Boha v Chráme: „Trikrát do roka sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánov...“ (5M 16:16a). Preto Šavuot patrí medzi tzv. pútnické sviatky. Keď už existovala veľká židovská diaspora, obzvlášť v čase Rímskej Ríše, mnohí židia zo všetkých kútov tejto ríše, ako aj z druhých štátov sa usilovali na Šavuot vykonať púť do Jeruzalema. K židom sa pridávali takisto aj predstavitelia iných národov, ktorí uverili v Boha Izraela, to znamená  „tí, ktorí si ctia Boha“. Časť z nich sa stala prozelitmi, t.j. obrátenými na judaizmus a dodržujúcimi predpisy Tóry. V Skutkoch apoštolov 2:9-11 čítame o tom, ako sa na Šavuot zhromaždilo obrovské množstvo pútnikov: „Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotamii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii, vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi...“

Názov sviatku Šavuot pochádza z predpisov Tóry. Slovo „šavuot“ znamená „týždne“, „šavua“ je v hebrejčine „týždeň“. Tóra predpisuje sláviť Šavuot o sedem týždňov po prvom dni Pesachu: „A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi.“ (3M 23:15-16).

ODPOČÍTAVANIE OMERA

sh 5 16Odpočítavanie dní od Pesachu do Šavuota sa nazýva „sfirat omer“ – „odpočítavanie omera“. Omer (v sinodálnom preklade Biblie chomer) je miera pre sypké hmoty, v danom prípade jačmeňa. Počas Pesachu sa začínala žatva jačmeňa a počas Šavuota žatva pšenice. Nehľadiac na to, že za našich dní slávia Šavuot v  ten istý deň, šiesteho dňa mesiaca Sivan, dni trvania omera sa tak ako predtým odpočítavajú, pretože sú to dni očakávania Šavuota.

V ortodoxnej židovskej tradícii prvých 32 dní „sfirat omer“ sa považujú za smutné. Tento čas sa podobá na oplakávanie zosnulých. Napríklad v tomto období sa nestrihajú vlasy a nekonajú sa svadby. Pôvod oplakávania nie je úplne známy. Jedno z vysvetlení  tvrdí, že mnohí z učeníkov rabína Akivu v druhom storočí nášho letopočtu v čase odpočítavania omera zomreli na mor. Na 33. deň „sfirat omer“ sa epidémia skončila. Takisto sa predpokladá, že v tento deň sa ukončila víťazstvom prvá etapa povstania Bar-Kochby (rok 132 nášho letopočtu), keď povstalci vytlačili rímske vojská za hranice Judska. V súvislosti s ukončením epidémie moru a víťazstvom povstalcov sa dátum „lag ba-omer“ (33. deň omera) považuje za polosviatok. Začínajú sa slávnosti, a často medzi židmi – obzvlášť ortodoxnými – možno pozorovať skutočný boom strihania vlasov a svadieb. Pre kabalistov je tento dátum pozoruhodný tým, že sa považuje za deň úmrtia známeho mystika Šimona bar-Jochaja, učeníka rabína Akivu a pravdepodobného autora stredovekej mystickej knihy „Zogar“. Neortodoxní židia štandardne nepovažujú za nevyhnutné dodržiavať obmedzenia smútočnej fázy „sfirat omer“. Avšak židia, ktorí uverili v Ješuu Mesiáša, môžu využiť židovskú tradíciu „sfirat omer“ pre zintenzívnenie hľadania Boha a priblíženie sa k Nemu. Základom takéhoto duchovného výstupu je Božia túžba, aby sa jeho národ približoval k svojmu Stvoriteľovi a milujúcemu Otcovi: „Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko!“ (Iz. 55:6).

ASPEKTY SVIATKU ŠAVUOT

Sviatok Šavuot má niekoľko dôležitých aspektov, ktoré sa vzájomne doplňujú, no zároveň každý z nich má špecifický význam. Jeden z aspektov nesie prírodný charakter a je spätý s ročným poľnohospodárskym cyklom v biblickom Izraeli. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zamestnaním dávnych Izraelitov a jeho úspech bol ukazovateľom toho, že sa udomácnili v Kanaáne, ktorý sa stal Erec Izrael, t.j. Zemou Izraela, ktorú im Boh prikázal zaujať. Pointa spočíva v tom, že židia, ktorí u hory Sinaj dostali prikázanie sláviť Šavuot, nemohli tento sviatok sláviť plne v súlade s predpismi, kým nezaujali Kanaán a nezačali obrábať zem. Úspech v poľnohospodárstve bol takisto ukazovateľom Božej priazne k Izraelitom.

sh 4 16Šavuot bol sviatkom začiatku žatvy pšenice. Židia museli mnoho pracovať, aby vypestovali úrodu. Keď bol národ pred Bohom spravodlivý, na základe Jeho priazne dávalo nebo dažde v správnom čase a zem vydávala hojnú úrodu: „A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej. A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali  by ste sa im! Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin. (5M 11:13-17).“

Keď pšenica rástla, klasy sa naplňovali, židia ďakovali Bohu za to, že ochránil ich úrodu od sucha a prinášali Mu obete. Do chrámu v Jeruzaleme sa prinášali dva chleby z kvaseného cesta, ktoré boli upečené z múky novej úrody a ovocie ako „bikurim“ – špeciálny druh obete. Tóra podrobne opisuje rituál prinášania obete: „a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi. Zo svojich bydlísk donesiete chlieb obeti povznášania; dva pecníky dvoch desatín jemnej múky bielej to budú, kvasené sa upečú, prvé plodiny Hospodinovi. A s chlebom obetovať budete sedem baránkov bez vady, ročných, a jedného junca z hoviad a dvoch baranov; budú zápalnou obeťou Hospodinovi s ich obilnou obeťou a s ich liatymi obeťami, ohňová to obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. A tiež budete obetovať jedného kozla z kôz obeťou za hriech a dvoch ročných baránkov bitnou obeťou pokojnou. Kňaz ich bude vznášať na rukách s chlebom prvých plodín obeťou povznášania pred Hospodinom s dvoma baránkami; svätými budú Hospodinovi a dajú sa kňazovi.“ (3M 23:16-20) Takisto sa v hojnosti prinášali aj dobrovoľné obete národa: „A budeš sláviť slávnosť týždňov Hospodinovi, svojmu Bohu, a to, čo dáš, bude dobrovoľná dávka tvojej ruky, podľa toho, jako ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh.“ (5M 16:10) Hojnými obeťami vzdávali Izraeliti vďaku Bohu nielen za úrodu, ale aj za to, že im Boh dal slobodu od egyptského otroctva a zeme dedičstva, ktorá tečie mliekom a medom. Celý sviatok bol sprevádzaný veselosťou – radosťou, ktorá bola vyjadrená zjavne, navonok. Úsek Tóry 5M 16:11–15 niekoľko krát dáva príkaz veseliť sa pred Hospodinom počas tohto sviatku; pričom tento príkaz je daný všetkým – slobodným aj otrokom, Izraelitom aj prišelcom, kňazom s levitmi aj prostému národu. Všetci mali doslovným spôsobom naplňovať toto prikázanie: “A budeš sa radovať ...“ A bolo za čo ďakovať Bohu a radovať sa pred Ním. A táto vďačnosť mala byť vyjadrená taktiež doslovným spôsobom: „ ... a niktorý sa neukáže pred Hospodinom prázdny; každý donesie podľa sebe daného daru, podľa požehnania Hospodina, tvojho Boha, ktoré ti dal.“ (5M 16:16-17)

sh 6 16Ešte jedným dôležitým aspektom sviatku Šavuot je to, že počas dní Šavuota dostali židia na hore Sinaj Tóru. Počas dní Pesachu židia nadobudli fyzickú slobodu tým, že vyšli z Egypta. Počas Šavuota zase získali slobodu duchovnú. Židovský národ sa zo zástupu bývalých otrokov premenil na Boží národ - národ Biblie práve tým, že dostal Tóru a uzavrel zmluvu s Všemohúcim Bohom. Preto je Šavuot často chápaný ako „sviatok, ktorý završuje Pesach“. Tóra hovorí ohľadne Šavuota, ako aj Pesachu: „A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia“ (5M 16:12). Tým samým sa zdôrazňuje, že oslobodenie od otroctva, ktoré slávi Pesach, má vyrásť do slobody slúžiť Bohu. Šavuot zdôrazňuje súvislosť medzi slobodou od otroctva a slobodou ku službe Najvyššiemu. Biblia presne neukazuje, kedy Mojžiš a skrze neho aj celý národ Izraela dostali Tóru na hore Sinaj. Avšak na základe knihy Exodus, kapitola 19, je domnienka, že sa to udialo v treťom mesiaci, t. j. mesiaci sivan. Preto sa dve udalosti – slávenie začiatku žatvy pšenice a zjavenie na Sinaji stali jednou slávnosťou. Tóra taktiež dáva objasnenie takejto súvislosti poukázaním na to, že Izrael je Boží prvorodený, prvá „úroda pšenice“, posvätený Bohu, za ktorým malo nasledovať obrátenie, spasenie a služba Bohu ľudí z druhých národov (2M 4:22).

V súlade so židovskou tradíciou počas Šavuota čítajú Knihu Rút, alebo po hebrejsky „Megilat Rút“ („Zvitok Rút“).  Rút bola žena z národa Moáb. Vydala sa za žida. Jej muž pomerne skoro zomrel, avšak Rút sa nevrátila ku svojmu národu, ale zostala so svokrou Noemi. Keď ju Noemi nabádala k tomu, aby sa vrátila do domu svojho otca, Rút odvetila: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.“ (Rút 1:16-17). Po návrate do Izraelskej zeme žili Noemi a Rút veľmi chudobne. Rút sa všemožne starala o svoju svokru, čím v skutku dokázala, že sa úprimne pričlenila k židovskému národu a uverila jeho Bohu. Za to Boh Rút odmenil. Keď pracovala na poli a zbierala klasy jačmeňa po žatve (a ako už vieme, žatva jačmeňa je medzi Pesachom a Šavuotom), stretla Boaza, bohatého a ušľachtilého človeka, ktorý si ju vzal za ženu. Biblia zvestuje, že vďaka tomu sa Rút stala prababkou kráľa Dávida a Evanjelium podľa Matúša sa o nej osobitne zmieňuje v rodokmeni Mesiáša Ješuu (Mat. 1:5).

sh 1 16V Novej Zmluve sa zjavuje ešte jeden kľúčový aspekt sviatku Šavuot. Kniha Skutkov Apoštolov nám zvestuje: „A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu. A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli. A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“ (Skutky 2:1-4) Pred týmto sa počas Pesachu udiali veci, ktoré zmenili osud ľudstva. Ako hovoria evanjeliá, počas osláv sviatku Pesach bol ukrižovaný Ješua Mesiáš, ktorý zomrel na kríži, bol pochovaný a potom vstal z mŕtvych, ako o tom prorokovali židovské Sväté Písma. Smrť a vzkriesenie Ješuu Mesiáša darovali slobodu od hriechu a smrti všetkým, ktorí v Neho uveria. Pán Ješua sľúbil svojim učeníkom, že budú ponorení do Svätého Ducha. Kresťanská tradícia nazýva takéto ponorenie krst Duchom Svätým. S ponorením do Ducha Svätého učeníci Ješuu prijmú silu slúžiť Bohu a svedčiť o Ňom: „A shromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa; totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní. ... ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme.“ (Skutky 1:4-5,8) To sa aj naplnilo na deň Letníc. Zostúpenie Ducha Svätého na učeníkov Ješuu im dalo nadprirodzenú silu slúžiť Bohu v Daroch Ducha Svätého a svedčiť o spasení, ktoré daroval Boh v Ješuovi Mesiášovi. Takto na deň Letníc, keď na učeníkov Ješuu Mesiáša zostúpil Svätý Duch, apoštol Peter (ktorý bol podľa Skutkov 4:13 „neučený a prostý“) káže a nadprirodzeným spôsobom cituje veľký úsek z knihy proroka Joela (Skutky 2:12-21). V tejto kázni objasňuje zhromaždeným ľuďom to čo sa udialo a dokazuje, že Ješua je Mesiáš zasľúbený Izraelu. Na základe Petrovej kázne a služby ostatných apoštolov a učeníkov sa v ten deň obrátilo na vieru v Ješuu Mesiáša okolo tritisíc ľudí! (Skutky 2:41). Týmto sa stal Šavuot, keď to takto možno nazvať, dňom narodenia Božej Obščiny, alebo Cirkvi: „A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách. A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov.“ (Skutky 2:42-43)  Udalosti opísané v 2. kapitole Knihy Skutkov Apoštolov sa fakticky stali začiatkom naplnenia všetkých tých náznakov, obrazov a symbolov, ktoré boli dané Izraelu vo forme slávenia Šavuota v období Starého Zákona.

TRADÍCIE SVIATKU ŠAVUOT

Židia majú zaujímavé a užitočné tradície, ktoré sú späté so sviatkom Šavuot. Tak v predvečer sviatku dospelí a deti pripravujú aplikácie na biblické témy a zdobia nimi okná domov. Takisto v predvečer sviatku sa obyčajne zdobia synagógy a byty zelenými vetvičkami stromov, ružami a voňavými bylinami. Byliny pripomínajú, že hora Sinaj v čase, keď Boh daroval židovskému národu Tóru, bola podľa tradície pokrytá bylinami, hoci sa nachádzala v púšti. Ohľadne vetvičiek a ruží existuje dávna legenda, na základe ktorej nejaký kráľ chcel vyrúbať svoju záhradu, pretože zarástla tŕním. Avšak keď uvidel v záhrade ružu, rozmyslel si to. Tóra sa taktiež porovnáva s ružou uprostred tŕnia.

V súlade s židovskou tradíciou sa na sviatok Šavuot jedia mliečne a múčne jedlá: syr, tvaroh, smotana, palacinky s tvarohom, pirohy, perníčky s medom. Vysvetlenie je také: Tóra je pre židov sladká a príjemná, ako mlieko a med.

Nech sa Slovo Božie a jeho dodržiavanie stane pre každého príjemné ako mlieko a med!

http://pretreat.in.ua/

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов