O ČOM TRÚBI ŠOFÁR ?

Опубликовано в Sviatky

shofar rosh haShana

„ A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: Hovor synom Izraelovým  a povedz: siedmeho mesiaca, prvého dňa tohto mesiaca budete mať odpočinok (Šabaton – Veľký Šabat , pozn.), pamiatku trúbenia, sväté zhromaždenie. Nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi.“ (Lev. 23:23-25, Num.29:1)

Tento sviatok začína rad jesenných hebrejských biblických sviatkov, ktoré Boh ustanovil svojmu ľudu.  V Písme sa sviatok nazýva  Pamätný deň na zvuk trúby , alebo Sviatok trúb – JOM TRUA (Num.29:1). Má sa na mysli trúbenie na baraní roh – šofár.  Zvuk šofára skôr pripomína  poplašný,  búrlivý krik, než zvuk duchovného nástroja. Zvuky šofára sprevádzali najdôležitejšie udalosti hebrejskej histórie a budú doprevádzať  pozoruhodné udalosti v dejinách celého ľudstva.  Počas sviatku JOM TRUA je zvykom  trúbiť na šofár.

Pozrime sa, čo nám hovorí  Pán vo Svojom Slove o zvuku šofára.

Predovšetkým, zvuk šofára nám pripomína  skúšku, ktorej Pán podrobil   praotca hebrejského ľudu  - Abraháma. On bol pripravený podľa  slova  Boha obetovať  svojho jediného syna  Izáka, avšak v poslednom momente  Izák  bol zamenený obetným baranom, ktorý sa rohami zaplietol  v kroví.  Tam v <krajine Morja>, ktorá sa  stotožňuje s horou Morja v Jeruzaleme, (kde  kráľ Šalamún postavil chrám - 2. Par.3:1),  Boh prisahal požehnať  Abraháma  osobitným spôsobom  (Gen.22:1-18).  Tento príbeh má pozoruhodnú paralelu v Novom zákone, kde sa hovorí, že Boh neušetril  Svojho jednorodeného Syna Ješua kvôli  zmiereniu za hriechy všetkých ľudí,  tak prejavujúc  svoju  podivuhodnú lásku a milosť.

Ex. 19:16-19 – Zostúpenie  Hospodina na horu Sinaj a darovanie Tóry Izraelu  bolo sprevádzané <ohlušujúcim> zvukom šofára. Hospodin pozýval  ľud, aby vystúpil  na vrch <počas  dlho znejúceho , tiahnuceho sa zvuku šofára> (13. v.), avšak vtedy sa ľud naľakal...

Izrael zvíťazil nad Jerichom za zvukov šofára (Jozua 6:19); na šofár trúbili, keď sa Izraelský národ chystal  do boja (Sudc.3:27); strážcovia pri bránach Jeruzalema varovali  ľud pred nebezpečenstvom trúbiac na šofár (Am. 3:6, Jer. 6:1). Šofár pripomínal Hebrejom vládu Boha nad všetkými národmi  na zemi: < lebo Hospodin, hrozný , Najvyšší, je velikým Kráľom nad celou zemou....Boh vystúpil s radostným pokrikom, Hospodin so zvukom trúby > . (Ž 47: 3, 6).

Prorok Izaiáš považuje  tiahnuci sa zvuk šofára  za vyhlásenie posledného zhromaždenia ostatku Izraela z miest  rozptýlenia, aby sa poklonil Hospodinovi  <na svätej hore v Jeruzaleme>.

V čase druhého príchodu Mesiáša Ješua bude znieť šofár:  <...sám Pán  s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou (šofárom) zostúpi z neba ...> (1 Tes. 4:16), Zvuky šofára budú sprevádzať slávne vzkriesenie z mŕtvych (1Kor. 15: 51,52)

 Po  babylonskom  zajatí v 6. st. p.n.l.,  keď boli zmenené názvy mesiacov  hebrejského kalendára,  prvý (1.) deň siedmeho mesiaca – 1. Tišrei – začali nazývať Roš haŠana – hlava (začiatok) roka.  Existuje  legenda, že  v ten deň bol stvorený  Adam.  A tak,  ako v Adamovi  všetci zhrešili,  tak  ten istý deň,  v súlade s hebrejskou tradíciou, je dňom každoročného súdu Boha Izraela nad všetkými  synmi  ľudstva.  V tento deň, podľa legendy,  sa otvárajú  nebeské knihy  a Boh vynáša každému človeku  rozsudok na celý nadchádzajúci rok – na život alebo na smrť, na požehnanie alebo na utrpenie. ...  

ELUL -  posledný mesiac hebrejského kalendára ( z aramejského jazyka <veelilu>  znamená:  skúmať,  posudzovať, analyzovať) – je mesiacom premýšľania nad uplynulým rokom. Aby sme mohli vstúpiť do ďalšieho  roka bez  bremena starých problémov, hriechov a chýb,  je treba činiť pokánie (tšuvu), prosiť o odpustenie i odpustiť.  Prorok Jeremiáš vyzýva:  <preskúšajme  i preskúmajme svoje cesty  a obráťme sa k Hospodinovi>.

Podľa hebrejskej tradície na sviatok Roš haŠana majú ľudia počúvať zvuk šofára,  ktorý im pripomína Boha Izraela, Jeho Slovo, ktoré prebúdza srdcia a znie ako volanie k pokániu i obráteniu sa k Bohu.

Počas sviatku Roš haŠana si všetci navzájom blahoželajú,  vyslovujú prianie dobrého a sladkého roka: < L´Šana tova umetuka > ako aj prianie: nech si zapísaný v Knihe Života <L´Shanah Tova Tikatevu>.  Na sviatočnom stole  určite nechýba okrúhla chala (koláč typu vianočky), jablká i med, ryba alebo barania hlava (Deut. 28:13, 44).

Tradičné modlitby :

Y'hi ratzon mil'fanekha, Adonai Eloheinu velohei avoteinu, shet'hadesh aleinu shana tova um'tuka.

Nech je to Tvoja vôľa, Hospodine, náš Boh a Boh našich otcov, aby si nám obnovil dobrý a sladký rok.

Y'hi ratzon mil'fanekha, Adonai Eloheinu velohei avoteinu, she-nih'yeh l'rosh v'lo l'zanav.  

Nech je to Tvoja vôľa, Hospodine, náš Boh a  Boh našich otcov, aby sme boli hlavou a nie chvostom.

Treba  brať do úvahy, že <byť hlavou > je možné len vtedy, keď napĺňaš Božiu vôľu vo svojom živote.  Ak to tak nie je – si chvostom.

Traduje sa, že názov mesiaca pred Roš haŠana – ELUL – je skratkou 2. verša zo 6. kapitoly  Piesne piesní (P.p. 6:2) <Ja patrím môjmu milému a môj milý je môj>. <  Ani L'Dodi, v'Dodi Li. אני לדודי ודודי לי >.  Milovaný (Ješua, náš Pán)  je náš.  Bolo by dobré, ak by  aj  náš život aj my sme úplne patrili Jemu.
 
Sviatok  Roš haŠana pripadá v tomto roku na pondelok, utorok 3., 4. októbra, začína sa večer 2. októbra 2016.  

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов