Sukkot

Опубликовано в Sviatky

sukkot

Sviatok Sukkot alebo sviatok stánov završuje cyklus ročných sviatkov a je jedným z troch pútnických sviatkov počas ktorých Tóra predpisuje ukázať sa pred Hospodinovou tvárou.

„Trikrát do roka sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánov...“ 5M 16:16. Sviatok sa slávi od 15 do 21 tišreja, po sviatku Jom Kipur. „A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: Hovor synom Izraelovým a povedz: Pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca bude slávnosť stánov sedem dní Hospodinovi.“ 3M 23:34.

Sviatok stánov sa od druhých sviatkov líši tým, že je to sviatok radosti a všeobecnej veselosti, pretože najstrašnejšie a najdesivejšie dni tišreja pominuli, „rozsudok je vynesený a zapečatený“.

TRADÍCIE SLÁVENIA SUKKOTU

Sukkot trvá sedem dní. V prvý a ôsmy deň sviatku Boh predpisoval vykonávať slávnostné zhromaždenie. Tieto dni boli považované za dni oddychu, bola zakázaná akákoľvek práca a Izraelská obec sa zhromažďovala: „Prvého dňa bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. Sedem dní budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; ôsmeho dňa budete mať sväté shromaždenie a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; bude to slávnostné shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. Len že pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca, keď spracete úrodu zeme, sláviť budete slávnosť Hospodinovu sedem dní. Prvého dňa bude odpočinok a ôsmeho dňa zase odpočinok.“ 3M 23:35-36, 39.

Počas sviatku vychádzal celý Izraelský národ zo svojich domov a vybral sa na Bohoslužbu do Chrámu. Celé zástupy ľudí, povozov, dobytka zo všetkých koncov Izraela putovali do Jeruzalema. Ľudia vychádzali zo svojho obvyklého bydliska, aby strávili sedem dní v stanoch, kde skrze strechu z konárov bolo vidieť nebo, aby sa znovu cítili „vychádzajúci z Egypta“ a závislí iba od Božej milosti.

V biblických časoch sa stany zhotovovali z rastlín, ktoré boli používané v rituáli tohto sviatku. „Prvého dňa si naberiete plodu krásnych stromov, palmových vetiev a haluzí hustých stromov i potočnej vrbiny a budete sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, sedem dní.“ 3M 23:40.

Počas sviatku sa vykonávalo mnoho obetí 4M 29:13-34. Počas siedmich dní bolo prinesených na obeť sedemdesiat býkov. Okrem toho Izraeliti vykonávali dobrovoľné obete z plodov zeme na znak vďačnosti za Božie požehnanie a zakončenie poľnohospodárskej sezóny.

Počas sviatku stánov sa vykonávalo množstvo pestrých a veľmi pekných obradov. Jedným z vrcholných bol obrad liatia vody. Židia hovoria: „Komu sa nepodarilo vidieť slávnosť liatia, ten nevidel vo svojom živote výjav skutočnej radosti“.

V noci bol Jeruzalem osvetlený neuveriteľnou žiarou. V chráme stáli štyri ohromné 25 metrové svietniky. V nich horel olej. V Jeruzaleme nebolo ani najmenšieho dvora, ktorý by nebol osvetlený týmto svetlom. A v túto noc sa vykonávalo naberanie vody. V rôznych miestach Jeruzalema sa čerpala voda. Čerpali ju zo špeciálnych bazénov a nalievali do špeciálnych nádob. V tejto vode sa vo svetle zlatých svietnikov prelievali rôzne farby, preto tento sviatok nazývali rôznofarebným. Toto bol neobyčajne krásny výjav!

Obzvlášť radostné bolo počas sviatku to, čo sa odohrávalo v „nádvorí žien“. Nádvorie bolo osvetlené svetlom zlatých svietnikov. Okolo nich s chváliacimi piesňami, v doprovode hudby, ktorú hrali leviti, s fakľami v rukách, tancovali vážení občania mesta, kňazi a rabíni. Leviti stáli na pätnástich schodoch, ktoré viedli do „nádvoria Izraelitov“. Jednoduchí ľudia mávali lulavom (dohromady zviazané palmové, myrtusové a vŕbové vetvičky) a spievali galeľ (Žalmy 112 – 117).

Centrálna slávnosť sa začínala ráno nasledujúceho dňa: 24 oddelení kňazov sa rozdelilo na tri skupiny. Prvá skupina kňazov slúžila v chráme pri oltári. Druhá skupina išla do doliny, kde zrezala vŕbové vetvičky a viazala z nich svojrázne zväzky, ktoré dosahovali 6 – 8 metrov. Keď ich kňazi pripravili, zoskupovali sa a očakávali signál (zvuk šofaru). V ten istý čas tretia skupina kňazov na čele s veľkňazom prichádzala k bazénu Šiloach (Siloam), čo v preklade znamená „mierne tečúca voda“.

Zvuk šofaru sa niesol po celom Jeruzaleme a bolo ho počuť aj v jeho okolí. Kňazi z údolia začali pochodovať do Jeruzalema ku vchodu do Vodnej brány. V ten istý čas veľkňaz čerpal vodu z prameňa Šiloach a nalieval ju do špeciálnej zlatej nádoby. Táto voda sa volala „živá voda“.

Veľkňaz niesol „živú vodu“ a z druhej strany šli kňazi a mávali vŕbovými vetvičkami, ktoré vydávali hlasné svišťanie. Tieto dve skupiny išli súčasne do Jeruzalema a smerovali ku Chrámu. Na čele tejto procesie šiel levita, ktorý hral na flaute, ktorého nazývali „ten, ktorý je prebodnutý“.

Kňazi vchádzali do Chrámu, obklopili oltár a pohybovali sa okolo neho v osobitnom posvätnom tanci. Veľkňaz prichádzal so zlatou nádobou k oltáru, na ktorom sa prinášali obete a lial na neho vodu.

Bola to bujará a pestrá slávnosť s radostnými výkrikmi, spevmi, tancami, s jasnými ohňami a veselým plesaním. Voda tiekla potokom a všetci, ktorí prišli na sviatok boli osvetlení jasným svetlom menor (veľkých svietnikov).

V Novej zmluve sa o tomto sviatku spomína v Evanieliu podľa Jána v kapitolách 7 a 8. „A bol blízko sviatok Židov, slávnosť stánov... A keď už bolo stred sviatku, odišiel Ježiš hore do chrámu a učil... A zo zástupu mnohí uverili v neho... “ Ján 7:2, 14, 31. Potom Ješua využil vyvrcholenie liatia vody a prehlásil: „Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra.“ Ján 7:37-38. „Živá voda“ je predsa Božie Slovo, Duch Pravdy, ktorý oživuje, ktorý nesie nepominuteľný, večný život. V tento farebný moment žiariaci ohňami sviatočného rituálu Ješua akoby hovoril: „Všetko, čo sa tu odohráva poukazuje na mňa. Každý obraz rituálu tohto sviatku hovorí o Mne!“ „Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8:12).

Ješua dával všetkým poznať, že On je odpoveďou na ich modlitby a chvály. Preto ako v momente liatia, keď sa voda liala zo zlatej čaše k podnožiu oltára, symbolizovalo to modlitbu za dážď, a takisto predznamenalo vyliatie Ruach Ha Kodeš (Ducha Svätého) na Izraelský národ. A v ten moment kňazi trúbili na trúby (šofar) a leviti spievali posvätné piesne, podobné ako je táto: „Oslavovať ťa budem, lebo si ma vyslyšal a bol si mi spasením. Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavou uhla. Od Hospodina sa to stalo a je to divné v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin; plesajme a radujme sa v ňom! Prosím, Hospodine, spas! Prosím, Hospodine, daj zdaru! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Hospodinovom. Dobrorečíme vám, ktorí ste z domu Hospodinovho. Hospodin je Bôh a svieti nám.“ Ž 118:21-27.

A prišiel Ten, ktorý dáva spasenie všetkým, ktorí v Neho uveria, aby nikto nezomrel, ale mal večný život: „Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ Ján 8:24, pretože spravodlivý bude žiť vierou.

Práve toto sa udialo so smilnicou, ktorú priviedli zákonníci a farizeji  k Ješuovi v posledný deň sviatku stánov – Hošana Raba, a ktorej Ješua povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.“ Ján 8:11. A každý, kto bude volať na meno Hospodinovo, bude spasený, a toho, kto k Nemu prichádza, On nevyženie.

NIEKTORÉ SYMBOLY SVIATKU

Rôzne symboly zjavujú zmysel sviatku. Stán symbolizuje Božie prikrytie. Keď vchádzame pod jeho prikrytie, vydávame sa do Jeho milosti: „Ten, kto býva v skrýši Najvyššieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho. Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Bôh, na ktorého sa nadejem.“ Ž 91:1-2

Aby sme vošli do radosti Božieho stánu, musíme uveriť radostnej správe Ješua a prijať jeho prikázania ako štandard vo svojom živote: „Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.“ Ján 8:31-32 „Pretože sa láskou vinie ku mne, vyslobodím ho; vyvýšim ho, lebo zná moje meno, hovorí Bôh. Bude volať na mňa, a ohlásim sa mu. Ja budem, s ním v jeho súžení, vytrhnem ho a oslávim ho. Nasýtim ho dlhosťou dní a dám mu vidieť svoje spasenie.“ Ž 91:14-16

Odo dní Mojžiša, kedy Boh vyviedol Izraelský národ z Egypta s veľkými zázrakmi a znameniami, Židia od jedného sviatku po druhý sviatok v radosti a veselosti vzdávali Pánovi obeť chvály a vďačnosti za Jeho milosť a vernosť svojej zmluve. Tak aj my vchádzame do sviatku Sukkot, do stánu, ktorý je vyhotovený z konárov stromov, ďakujeme Mu za exodus v našom živote, za jeho bezhraničnú lásku k nám, jeho vykupiteľskú obeť, ktorou nás zmieril so Sebou.

Konáre stánu symbolizujú všetky národy a plemená. Každý lístok konárov akoby šepkal: „Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ Ján 3:16 V tom je nádej pre budúcnosť každého národa a plemena a osobitne každého človeka. Uprostred množstva listov sú aj lístky, ktoré symbolizujú aj tých, za koho sa modlíme, kto ešte neprijal vykupiteľnú obeť Ješuu, kto ešte nemá skutočnú radosť z víťazstva.

Konáre rastlín – 3M 23:40: plod veľkolepého stromu (v synodálnom preklade – konáre krásnych stromov) – „peri ec gadar“. Toto je etrog – citrusový plod, ktorý má silnú vôňu a chuť. Symbolizuje spravodlivého, ktorý študuje Tóru (Božie Slovo) a ktorý robí ľuďom dobre;

Palmové konáre – „kapot timarim“ – je to palma fénix, ktorá prináša ovocie, ktoré má chuť, ale je bez vône. Symbolizujú ľudí, ktorí študujú Tóru, ale nerobia dobré skutky;

Konáre hustolistých stromov – „anaf ec-avot“ – je to myrtus, ker, ktorý má trvalé listy, ktorý má príjemnú vôňu, no neprináša jedlé ovocie. On symbolizuje tých, ktorí neštudujú Tóru, ale robia dobre.

Potočná vrbina – „arvej nachal“ – nemá ani jedlé plody, ani vôňu. Poukazujú na tých, ktorí nemajú ani poznanie Tóry, ani dobré skutky.

Počas sviatočnej Bohoslužby berú etrog do ľavej ruky a ostatné tri viažu dokopy a berú do pravej ruky, čo symbolizuje Božiu milosť ku každému človeku, ktorý k Nemu prichádza: „Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest!“ Ezechiel 33:11

Obeť 70 býkov – na základe tradície talmudu je to počet pohanských národov a preto za obeť Hospodinovi prinášali sedemdesiat býkov pre zmierenie za tieto národy.

ASPEKTY SVIATKU

1. Historický – je spätý so spomínaním na putovanie židovského národa po púšti v čase východu z Egypta – 3M 23:41-43 „Budete ju sláviť ako slávnosť Hospodinovi sedem dní rok po roku. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach. Siedmeho mesiaca ju budete sláviť. V stánoch budete bývať sedem dní. Všetci doma zrodení v Izraelovi budú bývať v stánoch, aby vedely vaše pokolenia, že som dal bývať v stánoch synom Izraelovým, keď som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ja Hospodin, váš Bôh.“ Boh vyviedol Izrael z Egypta veľkými zázrakmi a znameniami. Počas celej cesty chránil a staral sa o svoj národ, dával jedlo, vodu, odev, zdravie. Izraelský národ šiel po púšti odiaty Božou milosťou a jeho silou a bol vedený Bohom. Cez deň skrze stĺp oblaku a v noci skrze ohnivý stĺp. Keď sa s nimi stretli nepriatelia, Hospodin ich vydával do rúk svojho národa.

Prečo Boh prikázal Izraelu, aby žil v stánoch? Odpoveď nachádzame v nasledujúcich miestach Písma:

„Počuj, Izraelu, Hospodin, náš Bôh, je jeden Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou! A tak budú tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, na tvojom srdci.“ 5M 6:4-6

„Každé prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, budete ostríhať, aby ste ich činili, aby ste žili a rozmnožili sa a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom.“ 5M 8:1

„lebo by si povedal vo svojom srdci: Moja sila a vláda mojej ruky mi nadovážila tohto bohatstva. Ale budeš pamätať na Hospodina, svojho Boha“ 5M 8:17-18

„Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im!“ 5M 11:16

Zaujímavý je historický fakt, ktorý má obrovský význam v histórii ľudstva, že spolu s Izraelom vyšli ľudia z rôznych plemien, ktoré nepatrili k plemenu Izraela. Všetci, ktorí sa pripojili k Izraelskému národu a jedli veľkonočného baránka spolu so židovskými rodinami boli zachránení od anjela smrti, ktorý ranil Egypt a takisto Božiu milosť a ochranu počas východu zo zeme otroctva. Všetci ľudia z druhých národov sa pomiešali medzi dvanásť pokolení Izraela a stali sa jedným spoločenstvom s Izraelom, ktorý sa nachádzal pod Božím prikrytím.

2. Poľnohospodársky -  je to sviatok zberu viniča a úrody, ktorá sa zbiera na konci leta. „Slávnosť stánov si budeš sláviť sedem dní, keď spraceš úrodu zo svojho humna a zo svojho preša.“ 5M 16:13. Izraeliti prinášali dobrovoľné dary z plodov zeme a takisto desatinu z celej úrody. Je to čas prinesenia chvály a vďačnosti Bohu za jeho hojné požehnania.

Napríklad evangelikálni kresťania analogickým spôsobom slávia sviatok žatvy, alebo vďakyvzdania.

3. Prorocký –

a) Je to sviatok poslednej žatvy. Tej žatvy, ktorá je opísaná Jánom v knihe Zjavenia: „A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak, a na oblaku sedel podobný Synovi človeka a mal na svojej hlave zlatú korunu a vo svojej ruke ostrý srp. A iný anjel vyšiel z chrámu volajúc veľkým hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku, a hovoril: Pošli svoj srp a žni, lebo ti prišla hodina žať, pretože dozrejúc uschlo žnivo zeme. A ten, ktorý to sedel na oblaku, hodil svoj srp na zem, a požatá bola zem.“ Zjavenie 14:14-16. Posledná žatva – to je čas druhého príchodu Ješuu.

b) Prorocká prímluva za všetkých ľudí zo všetkých národov. A to ponajprv za svojich blízkych a príbuzných, ktorí nepoznajú Pána. Držiac v ruke lulav, ktorý je zviazaný zo štyroch rôznych stromov vchádzame do sviatku stánov už spoločne. Akoby spolu s tými ľuďmi prebývame v radosti a veselosti. Lebo Hospodin chce, aby sa každý obrátil od svojej zlej cesty k Nemu. Prorok Zachariáš o tom prorokoval v šiestom storočí pred Kristom. Hospodin porazí národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu, ktoré neprijmú radostnú zvesť. Avšak nad tými národmi, ktoré bojovali proti Jeruzalemu, no uverili a prijali Slovo Božie, sa zľutuje. „A stane sa, že každý, kto pozostane zo všetkých tých národov, ktoré prijdú proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi Hospodinovi Zástupov a aby slávil slávnosť stánov.“ Zach 14:16

SUKKOT – SVIATOK VEČNOSTI

Apoštol Ján opisuje sviatok Sukkot v knihe Zjavenie, kde sa so stánom zjavuje sám Pán: „Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách, a kričali velikým hlasom a hovorili: spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi!“, „A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom.“ Zjavenie 7:9-10; 21:2-3

PRIKÁZANIA SVIATKU

1. Ďakovať Pánovi za jeho večnú milosť k Izraelu a ku všetkým ľuďom zo všetkých národov. „Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás.“ 1Tes 5:18.

2. Radovať a veseliť sa pred Ním„A radovať sa budeš na svoju slávnosť i ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka, Levita i pohostín, sirota i vdova, ktorí by boli v tvojich bránach. Sedem dní budeš sláviť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná v každej tvojej úrode a v každej práci tvojich rúk, a nebudeš iného robiť, len sa radovať.“ 5M 16:14-15.

„Prvého dňa si naberiete plodu krásnych stromov, palmových vetiev a haluzí hustých stromov i potočnej vrbiny a budete sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, sedem dní.“ 3M 23:40

3. Pomôcť tým, ktorí sú v ťažkej situácii, aby sa taktiež radovali a oslávili Boha Izraela.

4. Nezávisle od toho, ku ktorému etniku patríme, sviatok stánov môžu sláviť všetci!

Všetci, ktorí vierou prijali Ješuu ako Pána a Spasiteľa vchádzajú do Sukkotu, do Božieho stánu pripájajúc sa k obci Izraela a sú dedičmi zmlúv zasľúbení: „že ste v tom čase boli bez Krista, odcudzení občianstvu Izraelovmu a cudzí smluvám zasľúbenia, nemajúci nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz v Kristu Ježišu vy, ktorí ste boli kedysi ďalekí stali ste sa blízkymi v krvi Kristovej. Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj... lebo skrze neho máme prístup oboji v jednom Duchu k Otcovi. Tak tedy už nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží“ Ef 2:12-15, 18, 19

„Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi. A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.“ Gal 3:26-29

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов