Súčasný význam sviatku Sukkot

Опубликовано в Sviatky

 323

Nakoľko je aktuálny sviatok Sukkot v našom živote? Aby sme vošli do radosti Božieho Stánku, musíme uveriť Radostnej zvesti Ješuu a prijať Jeho prikázania, ako model nášho života: " I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."  (Ján 8:31-32)

„Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža a ochránim ho, lebo pozná moje meno. Bude ma vzývať a vyslyším ho, budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim. Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie." ( Žalm 91:14-16)

Hospodin sa nemení! ON je včera, dnes i naveky ten istý! A Jeho milosť nepozná hraníc, láska je nesebecká, nepodmienečná , záchrana milosťou.

Odo dní Mojžiša, keď Boh vyviedol ľud Izraela z Egypta veľkými divmi a znameniami, Hebreji na každý sviatok v radosti a veselosti vzdávali Hospodinovi obeť chvály a vďaky za Jeho milosť a vernosť Svojej Zmluve.Rovnako aj my vchádzame do sviatku Sukkot, do stanu, (t.j. „šalaš“)  – do stánku zhotoveného z vetiev stromov, ďakujúc Mu za vyjdenie  v našom živote, Jeho bezhraničnú lásku k nám, Jeho vykupiteľskú obeť, ktorou nás so Sebou zmieril.

Samotný stánok symbolizuje Božie pokrytie, ochranu . Vojdúc pod  Jeho pokrytie, odovzdávame sa Jeho milosti.Každý lístok z vetiev stánku, akoby šepkal: " Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho."  (Ján 3:16) V tom je nádej pre budúcnosť každého národa, rasy, každého človeka osobitne.Uprostred množstva listov stánku sú lístky symbolizujúce nielen veriacich, ale aj tých, za ktorých sa modlíme, ktorí ešte neprijali vykupiteľskú obeť Ješuu, ktorí ešte nezakúsili skutočnú radosť slávností.

A tu je druhý aspekt tohto sviatku - prorocké príhovorné modlitby za všetkých ľudí, no v prvom rade za tých, ktorí žijú v našich srdciach. Lebo Pán nechce smrť hriešnika, chce, aby sa každý obrátil od svojich zlých ciest a mal večný život. Veď o tom prorokoval prorok Zachariáš ešte v 6. storočí pred Kristom,v 14. kapitole svojej knihy, ktorá patrí k rannej apokalyptickej literatúre: "V ten deň nebude svetla ani zimy ani mrazu, bude to jeden deň známy len Hospodinovi - ani deň ani noc, ale vo večernom čase bude svetlo. V ten deň vytrysknú živé vody z Jeruzalema: polovica k východnému moru a polovica k západnému moru. Tak to bude v lete i v zime, Hospodin bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude Hospodin jediný a Jeho meno jediné. A budú v ňom bývať a vojnovej kliatby viac už nebude, takže Jeruzalem bude bývať v bezpečí."  (Zach. 14:6-9,11)

Hospodin porazí národy bojujúce proti Jeruzalemu, ktorí ale napriek tomu nepríjmu Radostnú zvesť. Bojujúci proti Jeruzalemu - veriaci, tí ktorí prijali Božie Slovo, budú omilostení. "Všetci, ktorí zostanú z rozličných národov, ktoré tiahli proti Jeruzalemu, budú putovať z roka na rok, aby sa klaňali kráľovi Hospodinovimocností a svätili sviatok stánkov."  (Zach.14:16)

Hovorí nám to o tom, že sviatok Sukkot, ako aj ďalšie Sviatky Hospodinove /Pesach - Veľká Noc, Šavuot - Letnice a iné/ sú aktuálne absolútne pre všetkých, nezávisle odetnickej príslušnosti.

Všetci, ktorí vierou prijali Ješuu, ako Pána a Spasiteľa, vchádzajú do Sukkotu, do Božieho stánku, aby sa pripojili k spoločenstvu Izraela a stávajú sa dedičmi  zmluvných zasľúbení.   „...a že ste boli toho času bez Krista, vylúčení zo spoločensta s Izraelom,  cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristu Ježiši stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo ON  je náš pokoj, On ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, uviedol pokoj...lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. A tak teda nie ste už cudzinci ani príšelci, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží.“  (Ef. 2:12-15,18,19).

Preto sviatok Stánkov - je rovnako sviatok Hebrejov, ako aj veriacich z pohanov, ktorí sa spolu radujú a veselia a stávajú sa jediným, Božím ľudom, kde niet žiadnych rozdielov a prekážok. "Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši. Veď, ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia." ( Galat. 3:26-29)

A hľa, ako jedna rodina si sadáme za sviatočný stôl, bohato  naplnenom plodmi zeme, ktorým požehnal Boh. Ako v čase Chrámu, keď ľud Izraela prinášal z plodov zeme, ďakujúc Pánovi za zber poslednej úrody.

Táto prorocká skutočnosť symbolizuje "poslednú žatvu", o ktorej hovorí Ješua:  „Keď uzrel zástupy, bolo  Mu ich ľúto, že boli utrápené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na Svoju žatvu." (Mat.  9:36-38).

Obráťme pozornosť na slová posledného verša: "na Svoju žatvu". My všetci sme "Jeho žatvou". Tak, ako na Pesach Ješua bol prinesený ako prvý snop žatvy, tak aj my na Sukkot prinášame seba ako posledný snop tej istej žatvy: „Pravda, každý, keď príde rad na neho: ako prvotina Kristus, potom, pri Jeho príchode tí, čo sú Kristovi."  (1.Kor. 15:23).

Posledná žatva symbolizuje "posledné časy" pred Jeho /Ješuu/ druhým  príchodom. Čas Jeho príchodu je blízko, lebo posledná žatva nastala: "A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatú korunu  a v ruke ostrý srp. A iný anjel  vyšiel z chrámu a volajúc mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Pošli  svoj srp a žni, lebo  ti prišla hodina žať, pretože dozrejúc, uschlo žnivo zeme! A ten, ktorý to sedel na oblaku, hodil svoj srp na zem a požatá bola zem."  ( Zj. 14:14-16)

Sukkot je zvláštny sviatok. Keďže stánky sú poukázaním na  samotného Ješuu,  sviatok nie je dočasným /jednoducho kalendárnym/, ale takým, ktorý je od večnosti. Je to Sviatok Hospodinov:  „Hovor s Izraelcami a povedz  im: Toto sú moje stanovené sviatky, sviatky Hospodinove, na ktoré máte zvolávať slávnostné zhromaždenia; to sú Moje slávnosti...“   (3.Mojž. 23:2)

Slovo sviatok môže mať v hebrejskom slovníku niekoľko významov:

  • označený čas – doba, určité obdobie;
  • ustanovené zhromaždenie, alebo stretnutie;
  • ustanovené miesto, miesto stretnutia;
  • určený signál, alebo znak;

Synonymami v Septuaginte /grécky preklad originálu Starého Zákona/ sú slová  "h/d[e" s významom: „zhromaždenie, spoločenstvo, skupina, spoločenstvo, húf, hromada, stádo, dom, rodina“ a tiež:" i]hfa" : „stan, chatka, kolibka, prikrývka, obydlie, obal“ a ešte: 1/ východ-výstup s pod niečoho, rebrík, schody 2/ vyvýšenina, hora, kopec, vrch. Z uvedeného môžeme urobiť záver, že sviatky Hospodinove to sú stanovené termíny východu spoločenstva pod prikrytím Hospodina, do Božieho príbytku.

Apoštol Ján opisuje sviatok Sukkot v Knihe Zjavenia, kde je Stánkom  sám Hospodin:  „Po tomto som videl ajhľa, veliký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať, stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu sediacemu na tróne, a Baránkovi!",  „A ja, Ján, som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupujúce  od Boha z neba, pripravené ako nevestu, vyzdobenú jej mužovi.  A počul som mohutný hlas od trónu z neba, ktorý hovoril:Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi a oni budú Jeho ľudom a ON, Boh bude s nimi a bude im Bohom."(Zj. 7: 9-10,  21:2-3).

Stánok -  /hebrejsky "miškan", grécky "skéne": obydlie, stan/ - to je prenosná svätyňa, v ktorej od čias darovania Zákona Izraelcom pri hore Sinaj, prebýval Hospodin. (Exodus 25:8). Do Stánku mohli vchádzať len  kňazi a za oponu /Svätyňu Svätých/, kde stála Truhla Zmluvy - iba veľkňaz a to iba  raz v roku  - na sviatok Jom Kipur.

Táto svätyňa je predobrazom Ješuu - Veľkňaza Nového Zákona (Heb.  7:16, 9:24). Svätyňa a Telo Mesiáša  (Jeho Cirkev) nemajú na Zemi trvalé miesto, ale symbolizujú konečné zjednotenie ľudstva s Bohom.

Ten stánok, v ktorom prosí Hospodin sláviť tento sviatok - to je prenosný "šiator", ktorý používali ľudia v čase vychádzania z Egypta na ceste do Zasľúbenej Zeme. Šiatre boli dočasným obydlím a to je predobraz  našej existencie  na tomto svete, útulok na ceste do novej Zasľúbenej Zeme, Nového Jeruzalema. Veď sme pútnici a cudzinci na zemi (Hebr. 11:13-16).

A teda - sviatok Sukkot - je naozaj sviatok radosti, lebo sám Hospodin sa raduje spolu so Svojim ľudom, naplňa ho nebeskou radosťou a milosťou.
Sám Hospodin sa natoľko silne raduje so Svojim ľudom, že po uplynutí siedmych dní sviatku ešte prosí: „Veď ostaň so Mnou, ešte na jeden deň".( Šmini aceret)!

Pozn. (sviatok Šmini aceret – ôsmy deň) : „Ôsmého dňa budete mať slávnostné zhromaždenie; nebudete robiť nijakú  všednú prácu." (Numeri 29:35 ). Je to samostatný sviatok po siedmych dňoch Sukkot u.)

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов