NAČO PURIM? PREČO PURIM? PRE KOHO PURIM? / Časť 1. /

Опубликовано в Sviatky

Queen Esther

Pomenovanie sviatku PURIM pochádza od slova „pur“, čo znamená los. Hlavný poradca perzského kráľa Ahasvera Haman, hádzal losy s cieľom stanoviť deň vyhubenia všetkých Hebrejov žijúcich v ríši. Zámer Hamana sa nenaplnil, vďaka statočnosti a odvahe hebrejskej dievčiny Ester (meno v hebrejčine Hadasa) a jej bratranca Mordechaja. Hebreji oddávna oslavujú tieto sviatočné dni, ako spomienku na zázračnú záchranu svojho národa.

HISTORICKÉ POTVRDENIE

Udalosti opísané v knihe Ester sa skutočne odohrali v čase vlády perzského kráľa Ahasvera - známeho aj ako Xerxes I., ktorý vládol od roku 486 do roku 465 pred n.l. V tých časoch sa hebrejsky národ nachádzal v zajatí a bol rozptýlený na obrovskom teritóriu perzského impéria, rozprestierajúcom sa od Indie po Etiópiu a zaberajúcom 127 krajín.

Ahasver sa preslávil tým, že vystaval luxusný palác v hradnom meste Susan a usporadúval časté a veľkolepé hostiny svojim poddaným. Vyznačoval sa krutosťou, brutalitou a despotickými spôsobmi. Bol tvrdý a mal slabý charakter, prchký a ľahko sa poddával vplyvom tých, ktorí ho obkolesovali. Nebol schopný prijať vážne rozhodnutia bez poradcov.

KRÁTKY PRIEREZ KNIHOU ESTER

Rozprávanie v knihe Ester, alebo zvitku Ester (megilat Ester-hebrejsky) sa začína opisom toho, ako Ahasver odníma kráľovskú hodnosť svojej manželke, (kráľovná Vasta), ktorá odoprela postaviť sa pred kráľa a jeho hostí, počas jednej z bujarých osláv. Ahasver hľadá novú kráľovnú, a spomedzi veľkého množstva uchádzačiek získava priazeň hebrejské dievča - sirota Ester, ktorá vyrástla v dome svojho bratranca Mordechaja. Následne sa Ester stáva kráľovnou.

Po týchto udalostiach kráľ ustanovuje ako svojho prvého poradcu Hamana, zúrivého nepriateľa všetkých Hebrejov, ktorého rod, podľa hebrejského podania, pochádza od Amaleka, dávneho nepriateľa Izraela. Každý obyvateľ mesta skláňa pred Hamanom hlavu v úcte a strachu okrem Hebreja Mordechaja. Všetci naokolo to nechápu a čudujú sa jeho nerozvážnosti, "lebo im oznámil, že je on Žid“. Est. 3:4 (Judej, jehudim v hebrejčine namená ctiteľ Jediného BOHA).

Haman od hnevu celý bez seba nahovára kráľa, aby vydal nariadenie, ktorým  zničí, podľa jeho slov najnepokornejší národ v kráľovstve. Lós, ktorý Haman hodil s cieľom určiť deň vyhubenia Hebrejov, padol na trinásty deň mesiaca Adar.

QUEEN ESTHER píctureZnepokojený Mordechaj hovorí o nariadení Ester a nabáda ju, aby predstúpila pred kráľa a zastala sa svojho národa: „Nemysli si vo svojej duši, že sama zo všetkých Židov sa zachrániš v dome kráľovom. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a yslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu !“ Est. 4:13b-14

Prísť pred kráľa bez jeho osobného pozvania hrozila podľa zákona smrť aj kráľovnej. Ale Ester sa k tomu odhodlala, keď vopred poprosila všetkých Hebrejov v meste vykonať trojdňový pôst a modlitby. Ahasver sa k neočakávanému príchodu Ester do jeho komnát postavil blahosklonne, vďaka čomu Ester pozvala kráľa, spolu s Hamanom, na hostinu.

Haman pociťoval osobitné potešenie z toho, akú česť mu preukázala kráľovná, nevediac o jej hebrejskom pôvode. Nazúrený na Mordechaja, prikazuje pripraviť šibenicu, aby v príslušný deň dal Mordechaja obesiť.

Ester pozýva kráľa s prvým poradcom na hostinu aj na ďalší deň. V noci pred hostinou trápila kráľa nespavosť a tak žiada, aby mu čítali letopisy. V jednom z nich sa dozvie o hrdinskom čine Mordechaja, ktorý odhalil sprisahanie dvoch kráľových sluhov hotujúcich sa zabiť vládcu. Mordechaj nebol zato odmenený a Ahasver prikazuje Hamanovi preukázať tomu zvláštnu poctu. Hamana prenasledujú zlé predtuchy. Nasledujúci deň Ahasver a Haman znovu prichádzajú k Ester na hostinu, a tu Ester odhaľuje kráľovi svoju príslušnosť k hebrejskému národu, ktorý je pre Hamanovo osočenie odsúdený na smrť. Kráľ v návale hnevu prikazuje popraviť Hamana.

Na prosbu Ester Ahasver vydáva nový rozkaz umožňujúci Hebrejom v  deň, pôvodne určený ako deň zúčtovania nad nimi, postaviť sa na odpor a pomstiť sa svojim nepriateľom. Trinásteho Adara v určený deň podľa losu, Hebreji celého impéria zvíťazili nad tisícami tých, ktorí ich nenávideli, avšak ako je napísane: „Ale po koristi nevystreli svojej ruky.“ Est. 9:15b

Nasledujúci deň po víťazstve Hebreji slávili svoju nadprirodzenú záchranu. Mordechaj sa stal prvým poradcom kráľa a Purim sa stal sviatkom ustanoveným pre všetky pokolenia, ako spomienka na to, ako Hospodin spasil Svoj ľud z ruky nepriateľov.

USTANOVENIA O SVIATKU A ATMOSFÉRA SVIATKU

Purim je zvláštny sviatok medzi sviatkami hebrejského národa, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Oslavujú ho v príjemnej atmosfére veselia. V tento de je neprípustné zadržiavať radosť.

Nikde v Biblii sa nehovorí, že Boh prikázal sláviť Purim, to je nariadenie Ester a hebrejských mudrcov. V knihe Ester je to aj takto napísané:„...ustanovili a prijali Židia na seba i na svoje semäno, ako aj na všetkých tých, ktorí sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoje dní podľa toho, ako je o nich napísané, a to podľa ich času každého roku, a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Purim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.“ Est.9:27

TRADÍCIA SVIATKU PURIM

purim2 2V dňoch osláv Purima sa veľký význam prikladá čítaniu knihy Ester. Počúvať čítajúceho treba rozhodne veľmi pozorne nevynechajúc ani slovo. Niektoré úryvky sa čítajú zborovo všetkými poslucháčmi. Na miestach, kde sa spomína meno Hamana, deti dupotajú nohami, robiac hluk krikom, alebo špeciálnymi sviatočnými rapkáčmi. Tento zvyk sa nazýva zmlátenie Hamana.

Sviatočný stôl je bohatý na rozličné jedlá. Zvlášť populárny "Oznej Haman", alebo Hamentašen – (Hamanové uši) - trojuholnikové koláčiky s lekvárovou, alebo makovou plnkou. Rovnako tradičným jedlom na Purim je veľká chalah a morka. 

Ortodoxní Hebreji v čase hodovania sa neokúňajú nadbytku alkoholu, lebo v Talmude sa hovorí: "Človek je povinný napiť sa na Purim do takej miery, aby nemohol odlíšiť slová "prekliatý Haman" od slov "požehnaný Mordechaj".

Na sviatok Purim je zvykom posielať si navzájom darčeky - rôzne jedlá a tiež obdarovať chudobných. Pri stole sa spievajú piesne a rozprávajú úsmevné historky.

Účastníci slávnosti si dávajú masky, alebo obliekajú rôzne karnevalové kostými  (nemusia to byť biblické postavy), ale najčastejšie sú to „Mordechaj" a „kráľovná Ester“. Počas sviatočného večera ochotní amatérski umelci hrajú históriu opísanú v knihe Ester. Tieto divadelné predstavenia sa volajú "Purim spiel.“ V Izraeli je tiež zvykom usporiadať karnevalové sprievody na hlavných uliciach miest.

A čo tento sviatok znamená pre nás? Prečo je tak zvlášť dôležité ho spomínať a oslavovať v týchto našich časoch a nielen v Erec Izrael? Odpovede - v druhej časti článku o PURIME.


NAČO PURIM? PREČO PURIM? PRE KOHO PURIM? / Časť 2. /

Для комментирования зарегистрируйтесь через соцсети:

Добавить комментарий


Защитный код
Обновить



© kemokiev.org –  сайт Киевской еврейской мессианской общины 2000-2017
При использовании материалов сайта гиперссылка на kemokiev.org обязательна
Мнение редакции может не совпадать с мнением авторов